Motycky 19.3.2017

Keď tu už sme tak sa otužujme: Motyčky na Jozefa rozjasalo slnko, vietor odfúkol všetky snehy, dažde, tmy. Voda v neobvykle plnom tajchu sa penila, trblietala, vlnila. Vietor držal vzduch na 4 stupňoch a okolo 40 plavcov si chválilo stále dobre studenú vodu 8 stupňov Arpiho stupnice (oficiálne na stanici SHMÚ v Starohorskom potoku o 10.00 h 5,9, o 11,00 h 6,1 stupnice Celzia). Plávať sa dalo až do roztrasenia. Skrátka podľa otužilcov prišlo leto. Človek by neveril, že včera pršalo, snežilo, hmlilo sa. Vraj v jaskyni by bolo lepšie. Ale keď sme už pri tých jaskyniach, okolo Motyčiek ich pár je. Nad osadou Môce sa v skalách schováva celý potok. Pán Domin Čunderlík bol ten, ktorý sa Zablatenou chodbou prekopal ako prvý do Môcovskej jaskyne. Pri objavoch bolo potrebné vodu prehradiť. Hovorilo sa, že neznámi okoloidúci raz hrádzu zbúrali a jaskyniari mali čo robiť, aby ich potok neutopil. Vybehli na vzduch v poslednej chvíli. Zato Jaskyňa strateného prsteňa si vlani vyžiadala obeť. V závale zahynul český jaskyniar. Hoci nešťastie do jaskýň nechodí často, v bezpečí niekedy nie sú ani skúsení jaskyniarski borci nie to ešte nejakí laickí hľadači či skrývači. Jaskyňe Jelenecká a Pod školou sú našťastie dobre uzatvorené. Starohorský kras má skrýše, ktoré sa využívali v pohnutých časoch, napríklad počas SNP. V Permone 1/2015 Michal Kiššimon cituje spisovateľa Historiae Domusa spred 280 rokov: „…je tu jaskyňa menom Dieravá. V tejto jaskyni bolo ešte roku 1803 vídať všelijaké kosti zo zvierat, umrlčie hlavy, pozostatky z kamenných stolov a črepov; čo všetko na to ukazuje, že tunajší obyvatelia počas barbarských invasií sem sa uťahovali. Tuším tí stoja najbližšie k pravde, ktorí pôvod tohto skrytu odvádzajú z časov Belu IV., ktorý po boršodskej porážke od Tatarov v roku 1241 blúdiac po turčianskych a iných susedných horách, ľahko sa k tejto susednej jaskyni mohol dostať, ktorá je len pol dňa vzdialená od Kláštorskej pod Znievom. Túto mienku zdá sa potvrdzovať i tá poznamenania hodná okolnosť, že sa táto jaskyňa ináč aj Kráľová menuje. To jedno je isté, že pred 240 rokmi, keď ešte nebolo terajšej hradskej zo Zvolena do Ľuptova, zdržiavali sa tu zbojníci. Jakokoľvek sa vec má, zaslúži zaiste tak vzácny pomník starobylosti, dôkladnejšie stopovať pôvod a vlastnosti tejto jaskyne. Okolo roku 1703, keď Kuruci pustošili a keď luteráni okolité kostoly odnímali, jaskyňa táto slúžila prívržencom Rákóczyho za útulok, z ktorých mnohí nie ďaleko pod Prašnicou na jednej lúke, Suchá rečenej, od zbrani cisárskeho vojska padli a tam i pochovaní boli. Blízo tejto lúky vídať aj rumy jakéhosi zámku. Poznamenať tu nutno, že cez túto Suchú viedla voľakedy hradská zo Zvolena do Ľuptova a továrom naložené vozy boli pomocou istého stroja (polyspastus) povrazmi ťahané na vrch hory. Okrem tejto tu spomenutej jaskyne nesmie sa mlčaním pominúť druhá jaskyňa voľačo ďalej k Donovalom nad Mistríkmi, ktorej meno je Prašivá. Jaskyňa táto bola kedysi od Čechov a Moravcov navštevovaná. Títo okolo Prašivej bohaté a vzácne kovy ponachodili. Polovicu svojho bohatstva dali istému Baltazárovi Mistrík, ktorý ich pri tomto kutaní v nočnej dobe zastihol. Tento vyjavil to svojmu synovi Jánovi Mistrík, ktorý pre motyčiansku vežu zvončok umierajúcich zaopatril. Táto skutočnosť zakladá sa teda na hodnoverných slovách Jána Mistríka, muža vážneho a statočného, ktorý ju spisovateľovi historie fary motyčianskej sdelil. Toľkoto o kraji motyčianskom a jeho pamätihodnostiach.“ Motyčky majú veľa špecialít nielen nad zemou ale aj pod ňou. Tunajšie hory a kras majú mnoho tajomných krás. Ale bacha kutať v jaskyniach a štôlniach môžu len tí, ktorí na to majú, skúsenosti a tréning. Pre lezecké steny na tunajších skalách to platí rovnako a k plávaniu v ľadovej vode tajchu tiež treba kus potrénovať. Na budúci týždeň tí, čo preplávali svoju prvú ľadosezónu budú prijatí do kmeňa ľadomedveďov. Na Motyčkách rozčeríme hladinu potom až v decembri okolo Mikuláša. Šťastnú plavbu týmto týždňom, v piatok nech ste spokojní v svojich prístavoch, a v nedeľu na Motyčkách – veselá nálada bude istá. Všetko najlepšie všetkým Jozefom a zvlášť Bandymu, ktorý sa dožil pekných 41 (do stovky). Horám, vodám, dobrým ľuďom zdar. Dozľadovenia. mcML

Comments

comments

NAPÍŠTE NÁM

Sending

Log in with your credentials

Forgot your details?